This week was one of the best ones I had through my high school life. It was my last week at school. EEEP! Now I only have an exams to do and I am done with HS. Yay!
Don´t get me wrong. I am happy to get out of there and experience the world and become an uni student, but there are sooo many memories connected to high school and especially to last 4 years of my life. So-yes, if anyone gave me the chance to relive them again I would. But this time I would enjoy them more. I would experience everything differently. Just as in the movie-About time- I would go back and relive it all.
Všetko sa raz skončí. Z niektorých koncov môžeme mať radosť no v tomto prípade....
tento týždeň bol mojím posledným na strednej škole. Bol to jeden z najlepších týždňov môjho stredoškolského života. Už ma čakajú len maturity a bude po všetkom. JUCHU
Teraz ma nepochopte zle! Vážne sa teším na zmenu školy a prostredia. Už sa neviem dočkať kedy budem hrdou vysokoškoláčkou a budem spoznávať nový život, no za posledné štyri roky som si vytvorila toľko spomienok a zažila som nespočetne výnimočných momentov za ktorými mi bude smutno. Takže ano- ak by mi niekto dal tú možnosť vrátiť sa v čase a prežiť to všetko znovu, súhlasila by som. Chcela by som to všetko prežiť znovu tak ako vo filme Čas na lásku. Každý okamih by som tentokrát vnímala inak a prežila by som ho naplno.
Posledné 4 roky ma zmenili. Nielen fyzicky ale aj moje zmýšľanie a správanie. Naučila som sa potlačovať svoje zlé vlastnosti a podporiť tie dobré. Zistila som, čo od života chcem a kým chcem byť. Tiež som spoznala obrovské množstvo skvelých ľudí a pri pomyslení na tie krásne chvíle s nimi mám slzy v očiach.
Ľudia vravia, že stredoškolské roky sú najlepšie no zároveň najhoršie roky v života. Nemohla by som s nimi viac súhlasiť. Človek zažije zábavu no zároveň takmer utrpenie. Zistila som a naučila som sa, že čokoľvek čo sa nám v tej dobe zdá ako totálna katastrofa, v skutočnosti nič neznamená. Takže ak si týmto obdobím prechádzate alebo si ešte len prejdete, tak si toto vždy pamätajte a neskôr mi poďakujete.
A naozaj viem o čom tu hovorím. Zo začiatku SŠ som prežívala strašné časy. Teda tak sa mi to aspoň zdalo. Nevedela som kam patrím a hlavne ku komu. Poznáte tie divné skupinky. Ak nepatríte aspoň do jednej z nich ste odpísaný. No ja som väčšinou nepatrila nikam. Všetko sa to však neskôr zlepšilo! Vážne! A potom som získala niekoľko skvelých priateľov. Takže hlavu hore a nestrácajte nádej.
Počas týchto štyroch rokov, to neboli len priatelia a rodina, čo ma držali nad vodou. Vždy som tu mala aj blog aaa hudbu a umenie. Stačilo pár minút na hodinách hudby či kreslenie a hneď som sa cítila lepšie. A teraz môžem hrdo povedať, že som absolventka 4 ročného štúdia výtvarnej a za chvíľu už druhýkrát absolvujem hudobný odbor (už 12 rokov hrám na flautu) aaaaa tiež onedlho z absolvujem dramatický odbor. WOW...fakt som na seba hrdá.
Taaakže sa proste neustále bavte, pretože raz sa obzriete do svojej minulosti a budete ju vidieť z úplne inej perspektívy a to zlé sa bude zdať vtipné a to dobré bude skvelé. Takmer dokonalé. Presne ako moje posledné štyri roky plné zábavy, cestovania a stretávania nových ľudí.
As it is tradition at our school, me and my classmates, we made ourselves into these cray cray people and visited our teachers who we said goodbye to. While that we were singing and screaming so whole city knows that we are proud graduates. Does that make sense?! :D
A teraz sa s Vami chcem podeliť o to, čo sa dialo v posledných dňoch....
Ako je už na našej škole tradíciou, ja a moji spolužiaci, sme sa prezliekli za tieto šialené postavičky a šli sme sa rozlúčiť s našimi učiteľmi. Medzi návštevami sme po celom meste spievali a kričali aby si nás ľudia všimli a videli aký sme hrdý maturanti.
A pred dvoma dňami sme mali v škole veľkú slávnosť- rozlúčku. Prešli sme sa po všetkých triedach spievajúc gaudeaumus igitur a rozlúčili sme sa s celou školou. Všetci sme dostali strašne veľa kvetov a čokolád. Ja som sa potom odobrala s rodinou domov na obed. Večer sme sa zase streli so spolužiakmi aby sme sa ešte trochu zabavili.
No už neviem čo viac napísať... Nechcem sa totiž ešte viac rozcitlivieť. Takže...do ďalšieho článku hlavu hore a opatrujte sa.
XoXo
DeniVev :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára