Pane Bože,
daj mi krídla,
nech môžem odletieť
veľmi, veľmi ďaleko....
Táto modlitba mladej Jenny sa mi vryla do pamäte už dávno. Je to preto, že chcem uniknúť od problémov? Chcem sa zbaviť smútku? Mám dosť zodpovednosti?
Každý deň premýšľam o tom, aké by to bolo môcť odletieť kam sa mi zachce. Rozprestrieť krídla a uniknúť z každej situácie, ktorá mi nevyhovuje. Letieť, plachtiť, vznášať sa...
Čo keby existovalo len niekoľko ľudí s takouto schopnosťou. Vytvorili by skúsi nad rasu. Špeciálny druh ľudskej bytosti. Zapísali by sa do histórie a učili by sme sa o nich v škole. Nebolo by to úžasné? A čo tak byť jedným z nich. Cítila by som sa ako anjel. Už by som nebola padlým anjelom, ktorý pred tisícročiami prišiel kvôli hriechom celého ľudstva o krídla. Bola by som zrejme znovuzrodený anjel. Len tak sa zobudiť a zistiť, že mi chrbát ozdobuje pár bielych krídel. Alebo inej farby. Striebornej, zlatej...
Cestovať po svete chce asi každý, no dotknúť sa špičky Eiffelovej veže či posedieť si na streche budovy Big Ben nie. To by bol zážitok. Tiež by som mohla pohladiť hladinu Temže, ako to urobil Harry Potter, keď letel na metle. Ja by som mala pochopiteľne krajší dopravný prostriedok.
Vraví sa, že každý môže letieť za svojim snom. Mohla by som za ním letieť takto, nie?!
Jenny neprežila príjemné detstvo a ani dospelosť jej nepriniesla nič dobré. Jej život bol plný trápenia, starostí, bolesti. Možno práve tie krídla boli východiskom. Jediným spôsobom ako uniknúť.
Kiež by nám dal Boh dar a každý by si mohol raz za život zaletieť. Trebárs by sme v deň svojej 18-tky mohli dostať krídla a použiť ich ako chceme. Využiť ich ako šancu na dobrý život. Na vytvorenie svojej budúcnosti. Či už odchod z krajiny alebo nájdenie milovanej osoby. Mať šancu. Jeden pokus. Dostať dar od Boha.
photo credit: MeliPhoto
A little Flash back to my angel photoshoot/ Trochu som si zaspomínala na svoje anjelské fotografie
In this post I tried to do something different. I shared one of my little stories/writings/texts. It is only in slovak because I felt like translating it ruined the real feeling. But if you would like me to write a short story or something in both languages in the future let me know :)
V dnešnom poste som sa rozhodla skúsiť niečo nové. Spomínala som ako ma baví písať a toto je krátka úvaha ktorú som vytvorila v škole. Ak sa páči a chceli by ste aj v budúcnosti niečo podobné na čítanie dajte vedieť :)
XoXo
DeniVev
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára