It is my 4th BLOGOVERSARY !
For those who does not understand January-March 2010 are months when I first started posting posts on this denivev blog. Obviously my first posts were totally rubbish. Some of them were also already deleted or there is no content under a title of a post any more. I don´t even understand what is the point of most of them, but this blog already existed at that time. That makes my blog 4 years old.
Toto je moje 4-té BLOGOVÝROČIE!
Pre tých čo nechápu- Január -Marec 2010 bol čas, kedy som začala s blogovaním na denivev. Samozrejme moje prvé posty boli strašné a dodnes som nepochopila účel niektorých z nich. Väčšina z nich je dokonca dnes už vymazaná alebo ich obsah nieje možné vidieť. No napriek tomu môj blog oslavuje v týchto mesiacoch svoje 4-té narodeniny.
Some of you may still not understand my excitement. Basically I am just a really proud blogger. I feel like my blog is my not only product but something more. I feel like denivev is my little baby that I brought to life and I am taking care of and feeding it by posting different posts.
I was a blogger already before denivev and I always loved sharing my thoughts or things I loved. Writing made me happy and satisfied with myself from my childhood and this project or baby of mine made this love and obsession even bigger and stronger. Thank of my blog I realized what I want to do in the future and what I want to fight for.
Niektorý z Vás zrejme stále nechápu prečo som z toho výročia taká nadšená. Som proste hrdá blogerka. DeniVev pre mňa totiž nieje len obyčajný produkt, ktorý som vytvorila. Je pre mňa niečo ako dieťa, ktoré som na tento svet priniesla a teraz sa o neho starám a kŕmim pravidelnou dávkou postov.
Bloggerkou som bola ešte pred tým, ako sa DeniVev "narodilo". Vždy som zbožňovala písanie o veciach, ktoré ma bavia a vďaka DeniVev sa táto záľuba zväčšila a zosilnela. Vďaka tomuto blogu som si uvedomila čo chcem v budúcnosti robiť a čím sa chcem stať.
I am dreaming about a writers career or about being journalist and definitely about continuing writing this blog. That is what makes me feel great and I am hoping that you all enjoy it with me.
Snívam o kariére spisovateľky alebo novinárky a rozhodne chcem zostať blogerkou známou pod menom DeniVev. To je totiž to, čo ma robí šťastnou a dúfam, že aj Vás tento blog baví aspoň z polovice tak ako mňa.
This way I would like to thank to EVERYONE who has ever helped me with my child or has supported me any way possible. To my friends who always listened and still listen to my rumbling about writing and editing and all that stuff I enjoy. Also to my friend/photographer Meli for always being here for me not only for support but also for making great pics for me whenever I needed them. (just as ones in this post) And for everyone else who made me feel special.
Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým, čo mi kedy pomohli s mojim "dieťatkom" alebo ma podporili a to akoukoľvek cestou. Ďakujem všetkým kamarátkam a kamarátom čo i vždy vypočuli moje kecy o písaní a upravovaní a iných veciach č tak zbožňujem. Tiež kamoške/fotografke Meli, že tu pre mňa vždy bola a to nie len ako opora ale aj ako fotografa, ktorá pre mňa fotila kedykoľvek som si zmyslela. (vrátane fotenia pre tento post). Cením si tiež všetkých ostatných vďaka ktorým som sa cítila iná či špeciálna.
Writing posts isn´t always fun. Sometimes I have no creativity or I have lack of time. That still doesn´t stop me from doing what I want and keeping on fighting for it.
Tvorenie postov nieje vždy zábava. Niekedy mi chýba kreativita alebo nemám dostatok času. To ma však nikdy nezastavilo a ja som naďalej "bojovala" za to čo chcem.
Since I started I have been through a lot of phases when I felt like stoping and canceling my blog. I had a lot of conversations with people about why I am blogging. They kept asking me: What is the point? What do you like about it? Why do you do it? or simple sayings like : It is shit. You should never write again. You are terrible. Your blog is awful. But you see it didn´t stoped me. Actually, I would like to thank to all of those people as well. They made me much stronger and thank of them I realized that no matter how many people don´t believe in you, you can do anything you like.
Odkedy som s týmto všetkým začala dostala som veľa otázok typu: Čo je podstata toho blogovania? Na čo to robíš? Prečo? Čo z toho máš? alebo jednoducho konštatovali: Je to na nič. Mala by si prestať. Píšeš naprd. Tvoj blog je strašný. Ale ako vidíte nič z toho ma nezastavilo. Vlastne by som chcela poďakovať aj týmto osobám, pretože vďaka ich kritike som sa stala silnejšou a posunula som sa ďalej. Naučila som sa, ako hodiť isté veci za hlavu a pokračovať v tom čo ma baví.
I do not want to keep rumbeling about things that happened anymore. I want to think about the future and about what I am planning for you in the next couple of months. I mentioned a few posts back, that I am being really busy because of school and that makes it hard to keep up with the schedule I made for myself a while ago. So I will continue writing whenever I have time and about anything that I find interesting.
Nechcem tu už hovoriť o veciach, ktoré sa stali. Poďme hovoriť o budúcnosti a o tom čo som si pre Vás nachystala na nasledujúce mesiace. Pár postov dozadu som spomenula, že nemám priveľa voľného mimoškolského času a je pre mňa naozaj náročné pridŕžať sa rozvrhu, ktorý som si nedávno pripravila. Preto budem pokračovať v trochu voľnejšom blogovaní. Posty budem písať vtedy, keď na ne budem mať čas a o čomkoľvek, čo ma napadne či ohúri.
And for the end I would like to mention a few bloggers and youtubers that inspire me, because they were also a huge part of this 4 years long journey.
Tiež by som chcela spomenúť niekoľko blogerov a youtuberov, ktorý ma inšpirujú, pretože aj oni boli súčasťou tejto 4-ročnej cesty.
- Zoella
Thank you again guys and special thanks to all of you who made it in reading all the way down here. I spent a lot of time making this post and creating my blog to the form you see it in today. It was a great journey and A LOT has happened through these couple of years, so Here is to next 4 years - at least!
Ďakujem Vám všetkým ešte raz a obzvlášť tým, čo sa v čítaní dostali až sem. Strávila som veľmi veľa času tvorením tohto postu a tvarovaním blogu do dnešnej formy. Posledné štyri roky boli pre mňa neskutočné a veľa sa toho stalo. Preto "pripíjam" na ďalšie aspoň 4 roky!
photo credits: MeliPhoto
photo editing: Me-DeniVevsPhotography
XoXo
DeniVev :*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára